Kryt solárnych panelov Dragonu CRS-3 (2014-22H)

Predštartovná príprava Dragonu CRS-3, kryt solárnych
panelov je označený šípkami

Ako fandovi kozmonautiky mi bola spoločnosť SpaceX vždy veľmi sympatická, no teraz ma veľmi potešila čisto aj ako pozorovateľa satelitov. Po včerajšom úspešnom pozorovaní Dragonu (ktorý je teraz už pevne spojený s ISS) sa mi dnes, 20. apríla, podarilo pozorovať dosť nevšedný objekt - jeden z dvojice krytov, ktoré chránia solárne panely kozmickej lode počas štartu a ktoré sa oddeľujú až po dosiahnutí orbity. Tieto kryty majú tvar obdĺžnikových panelov o rozmeroch cca 2,5 x 1,5 metra a pred oddelením sa nachádzajú na bokoch trunku Dragonu. Hoci pozorovacie podmienky opäť neboli najideálnejšie, objekt bolo možné sledovať bez problémov, pričom vykazoval pravidelné zmeny jasnosti s periódou necelých 20 sekúnd. V maxime pritom jeho jasnosť dosahovala vyše 3 mag. Fotografia vznikla o 20:44 SELČ, dĺžku exp. som zvolil 20 sekúnd. Asi 2 minúty po sledovaní tohto objektu som na podobnej trajektórii pozoroval aj ďalší s podobnou jasnosťou, takmer určite išlo práve o druhý odhodený kryt.

Inštalácia krytu na loď Dragon

Pozorovanie takto malých objektov na orbite nie je časté, no nie až také prekvapivé. Tieto kryty bolo totiž vidieť aj na minule spomínanom "poštartovnom" videu T. Legaulta, navyše ich hlásili aj iný pozorovatelia a tak som ich ľahkú sledovateľnosť očakával aj potom, ako sa rozptýlia po orbite. Pri hľadaní predpovedí preletu však vyvstal problém určiť, o ktorý objekt zo štartu Dragonu presne ide. Na orbite bolo totiž okrem Dragonu samotného zaregistrovaných ešte 7 ďalších objektov, medzi ktorými sú ako spomínané kryty, tak aj pätica malých cubesatov, ktoré boli vypustené z posledného stupňa rakety Falcon-9 pred jej deorbitom. V čase keď píšem tieto riadky, NORAD ešte stále nemal zaevidované, ktorý z daných objektov je ktorý (správne zidentifikovanie im pri takomto väčšom množstve telies vždy nejaký čas trvá). Po analýze času a dráhy preletu z fotografie som ale dospel k záveru, že pozorovaný objekt predstavuje s najväčšou pravdepodobnosťou to, čo majú momentálne označené ako 2014-22B, aj keď stopercentne istý si nie som (preto aj ten otáznik v nadpise). Druhý pozorovaný objekt bol potom asi 2014-22H. Tak alebo tak, to že ide o kryty solárnych panelov Dragonu je prakticky isté, pretože sledovanie mrňavých cubesatov voľným okom je takmer nemožné. Objekt 2014-22B sa pohybuje na dráhe o parametroch 299 x 330 km a tak je otázka len niekoľkých týždňov, kým zhorí v atmosfére.

No a na záver pridávam ešte fotografiu preletu ISS, už aj s pripojeným Dragonom. K jeho zachyteniu pomocou staničného manipulátora došlo o 13:14 SELČ a k pevnému spojeniu k portu stanice o 15:45. Čas fotografie 21:19 SELČ, exp. 25 sekúnd.

Update: 21. apríla už mal NORAD v evidencii objektov z tohto štartu poriadok a tak som mohol definitívne zidentifikovať fotografované teleso ako 2014-22H, druhý neskôr pozorovaný objekt zas bol 2014-22G. Pre zdokumentovanie peripetii pri sledovaní objektov tohto štartu tu ponechávam aj pôvodnú verziu článku, upravujem však správne označenie objektu v nadpise aj s odstránením otáznika.

Dragon CRS-3

Štart rakety Falcon-9 s loďou Dragon CRS-3

Skalný fanda to musí risknúť bez ohľadu na podmienky. A niekedy to vyjde. Tak ako pri dnešnom úspešnom pozorovaní čerstvej zásobovacej lode Dragon, včera odštartovanej a nesúcej náklad na ISS. Ako je z horeuvedenej fotografie zrejmé, podmienky pre pozorovanie boli naozaj veľmi zlé. Nielenže prelet nastával už o 20:34 SELČ na pomerne silno presvetlenej oblohe (Slnko zapadalo len 3/4 hodinu predtým), ale nádej na úspech znižovala aj silná oblačnosť. Mal som však šťastie a pomedzi oblaky sa mi Dragon podarilo zaznamenať na 15 sekundovej expozícii, pričom jeho prelet nasledoval krátko po vysokom prelete ISS (pohyboval asi 60° za ňou). Jasnosť Dragonu milo prekvapila a dosahovala asi 0,5 mag. Zaznamenaním tohto satelitu spoločnosti SpaceX sa mi tak podarilo odpozorovať už všetky zásobovacie lode voziace náklad na ISS, pričom už tak môžem zostaviť akýsi rebríček ich pozorovateľnosti. Dragon mi pripadá ako jeden z najlepšie sledovateľných, tesne po veľkých lodiach HTV a ATV (ktoré pri vysokých preletoch mávajú jasnosti vyše 0 mag). Po Dragone nasledujú Progressy (2,5 až 3 mag), no a jednoznačne najhoršiu skúsenosť mám v tomto ohľade s loďou Cygnus (3,5 až 4 mag).

Animácia lode Dragon spájajúcej sa s ISS

V poradí tretia komerčná misia lode Dragon k ISS začala včerajším úspešným štartom z Cape Caneveralu, pričom na orbitu o parametroch 315 x 325 km ju vyniesla nová verzia rakety Falcon 9R v1.1, ktorej prvý stupeň po splnení svojej úlohy prvýkrát vyskúšal pristátie na morskej hladine (čo je príprava pre budúce ambiciózne plány spoločnosti SpaceX, ktorá chce prvé stupne znovupoužiť a znížiť tak náklady za štarty svojich rakiet). Z Európy bolo loď Dragon (aj s jej posledným stupňom a pár úlomkami) možné pozorovať už tesne po štarte, na mojom stanovišti však bolo vtedy beznádejne zamračené a tak tu dávam aspoň odkaz na veľmi vydarené pozorovanie Thierry Legaulta (video). O to viac ma však teší dnešné sledovanie, kedže od zajtra už bude Dragon spojený s ISS.

Snímka na zadnú časť lode Dragon CRS-3 tesne po odpojení
od posledného stupňa rakety Falcon-9

Celková dĺžka lode Dragon je vyše 6 metrov a jej maximálny priemer 3,6 metra, váži vyše 4,2 tony (s nákladom ešte o 3 tony viac). Ako jediná zo súčasných nepilotovaných zásobovacích lodí  sa Dragon skladá aj z návratovej kabíny, ktorá tak umožňuje voziť náklad z ISS aj naspäť na Zem. K stanici loď nemusí voziť náklad len vo vnútornej časti návratovej kabíny, ale aj v tzv. trunku v nehermetizovanej zadnej časti lode. Energiu dodávajú lodi solárne panely o rozpätí 16,5 metra a spolu s jasnobielym sfarbením Dragonu tak výrazne prispievajú k jeho ľahkej sledovateľnosti zo Zeme.

ERBS

17. apríla som odfotografoval aj pekný prelet amerického satelitu ERBS, ktorý v zenite dosahoval jasnosť asi 2 mag. Fotografia vznikla o 21:45 SELČ, pričom slabšie teleso (menej ako 3,5 mag) v pravej časti snímku je francúzsky satelit SPOT 5, ktorý som fotografoval už v minulosti.

Vykladanie satelitu ERBS z nákladového priestoru raketoplánu

ERBS bol vypustený ešte 5. októbra 1984 z Cape Caneveralu, pričom ho na orbitu nedopravila bežná nosná raketa, ale známy to raketoplán Challenger pri svojej šiestej misii označenej ako STS-41-G. Ako vieme, desiaty let tohto raketoplánu o necelého 1,5 roka neskôr sa skončil tragickou haváriou so siedmymi mŕtvymi astronautmi. Tento let bol však takmer bezchybný, pričom mal viacero prvenstiev: bola to prvá misia raketoplánu, ktorá mala 7-člennú posádku, pričom v nej navyše boli prvýkrát 2 ženy a jedna z nich, Kathryn Sullivanová, sa stala počas letu prvou Američankou, ktorá vystúpila v skafandri do otvoreného vesmíru. V posádke bol aj prvý kanadský astronaut Marc Garneau.

Štart raketoplánu Challenger pri misii STS-41-G

Primárnym cieľom misie však bolo vypustenie spomínaného vedeckého satelitu ERBS (skr. z Earth Radiation Budget Satellite), ktorý vážil takmer 2,5 tony a slúžil hlavne k výskumu celkovej energetickej bilancie Zeme, ale aj k meraniu ozónu a ďalších plynov a aerosolov v stratosfére. Satelit fungoval až do roku 2005, pričom bol zámerne vypnutý nie kvôli mechanickej závade, ale kvôli zníženému rozpočtu, ktorý už nedovoľoval jeho financovanie. Dnes sa tak už tento mŕtvy satelit pohybuje na dráhe o výške 467 x 498 km, na ktorej vydrží ešte niekoľko rokov, kým zhorí v atmosfére.

K misii STS-41-G sa viaže ešte jedna zaujímavosť, resp. skôr obľúbený mýtus. A to ten, že raketoplán počas tejto misie ožarovali Sovieti pomocou výkonného lasera, čo malo spôsobiť problémy na jeho palube a dokonca zapríčinilo dočasné oslepnutie posádky. Hoci túto story už mnohokrát poprela aj samotná posádka raketoplánu, je často recyklovaná v bulvárnych médiách a žiaľ niekedy šírená dokonca aj niektorými samozvanými "odborníkmi" na kozmonautiku.

Raketa Sojuz-U (2014-21B)

Včerajší štart Sojuzu...

17. apríla 2014 o 21:37 SELČ sa mi podarilo odfotografovať posledný stupeň rakety Sojuz-U, ktorá len pred niečo vyše 27 hodinami vyniesla z Bajkonuru na orbitu egyptský satelit EgyptSat-2. Raketa prechádzala takmer v zenite cez súhvezdie Veľký voz a vďaka jej rýchlej, pravidelnej rotácii pripomína jej prelet zaznamenaný na fotografii šnúru perál. Perióda zábleskov bola vskutku krátka a dosahovala necelé 2 sekundy, pričom na horeuvedenej 30 sekundovej expozícii môžme napočítať až 16 maxím (prvé a posledné sú označené šípkami). Jasnosť týchto krátkych zábleskov dosahovala vyše 1 mag. Takáto rýchla rotácia je typická pre telesá rakiet Sojuz-U, v minulosti som ju pri nich pozoroval už viackrát, no pre iné typy rakiet Sojuz je častokrát oveľa pomalšia (čo si možno všimnúť napr. tu a tu). Presný dôvod nepoznám, pravdepodobne to súvisí so spôsobom oddeľovania sa nákladu od nosiča.

...a jeho predštartovná príprava

Ako som už spomenul, štart tejto ruskej rakety sa uskutočnil len deň pred pozorovaním a pre Egypt bol pri ňom vynesený na dráhu vyše 1 tonový satelit pre diaľkový prieskum (skúsil som pozorovať aj ten, no neúspešne). Posledný stupeň známy ako Blok-I sa ostal pohybovať na dráhe o výške 435 x 696 km. Tento štart bol výnimočný v tom, že išlo o posledný štart rakety Sojuz-U s iným nákladom, ako je kozmická zásobovacia loď Progress, pre ktorú sú tieto rakety primárne určené. Sojuzom-U, ktoré sú inak najpoužívanejšou variantou raketovej rodiny R-7,  však už aj tak celkovo zvoní umieráčik a aj pri vynášaní Progressov budú od budúceho roka plne nahradené modernejšími raketami Sojuz-2.

Mimochodom, rozhodol som sa pridať na blog novú kategóriu s názvom Aktuálne štarty, v ktorej budú zahrnuté pozorovania takýchto "čerstvých telies", ktoré boli vypustené max. 30 dní pred pozorovaním.

Progress M-22M

11. apríla 2014, v predvečer Dňa kozmonautiky, som o 21:44 SELČ odfotografoval prelet ruskej zásobovacej lode Progress M-22M, ktorá je po nedávnom odpojení od ISS na samostatnej misii. A hoci bola obloha presvetlená Mesiacom pred splnom, loď bolo počas kulminácie možné bez problémov pozorovať, pričom jej jasnosť nepresiahla 3 mag.

Progress M-22M krátko po odpojení od ISS

Progress M-22M odštartoval z Bajkonuru tento rok, 5. februára a s ISS sa spojil ešte v ten istý deň asi 6 hodín po štarte. Doviezol k nej viac ako 2 tony nákladu, vrátane paliva, kyslíku, vody a potravín. Pomocou jeho motorov uskutočnila ISS 17. marca aj úhybný manéver pred malým kusom kozmického odpadu a pár plánovaných menších korekcii dráhy. 7. apríla sa však od stanice loď oddelila a prešla na samostatnú dráhu (o parametroch 381 x 413 km), na ktorej uskutočňuje pre lode Progress už pomerne klasický experiment s meraním vlastností zemskej ionosféry s názvom Radar-Progress. Táto jej autonómna misia však nebude trvať dlho a už na 18. apríla je naplánované spustenie Progressu do ohnivej náruče zemskej atmosféry.

No a bonusovo pridávam ešte aj trochu "umeleckú" snímku ISS, ktorej prelet nastal vyše 15 minút po prelete Progressu.