Dragon CRS-3

Štart rakety Falcon-9 s loďou Dragon CRS-3

Skalný fanda to musí risknúť bez ohľadu na podmienky. A niekedy to vyjde. Tak ako pri dnešnom úspešnom pozorovaní čerstvej zásobovacej lode Dragon, včera odštartovanej a nesúcej náklad na ISS. Ako je z horeuvedenej fotografie zrejmé, podmienky pre pozorovanie boli naozaj veľmi zlé. Nielenže prelet nastával už o 20:34 SELČ na pomerne silno presvetlenej oblohe (Slnko zapadalo len 3/4 hodinu predtým), ale nádej na úspech znižovala aj silná oblačnosť. Mal som však šťastie a pomedzi oblaky sa mi Dragon podarilo zaznamenať na 15 sekundovej expozícii, pričom jeho prelet nasledoval krátko po vysokom prelete ISS (pohyboval asi 60° za ňou). Jasnosť Dragonu milo prekvapila a dosahovala asi 0,5 mag. Zaznamenaním tohto satelitu spoločnosti SpaceX sa mi tak podarilo odpozorovať už všetky zásobovacie lode voziace náklad na ISS, pričom už tak môžem zostaviť akýsi rebríček ich pozorovateľnosti. Dragon mi pripadá ako jeden z najlepšie sledovateľných, tesne po veľkých lodiach HTV a ATV (ktoré pri vysokých preletoch mávajú jasnosti vyše 0 mag). Po Dragone nasledujú Progressy (2,5 až 3 mag), no a jednoznačne najhoršiu skúsenosť mám v tomto ohľade s loďou Cygnus (3,5 až 4 mag).

Animácia lode Dragon spájajúcej sa s ISS

V poradí tretia komerčná misia lode Dragon k ISS začala včerajším úspešným štartom z Cape Caneveralu, pričom na orbitu o parametroch 315 x 325 km ju vyniesla nová verzia rakety Falcon 9R v1.1, ktorej prvý stupeň po splnení svojej úlohy prvýkrát vyskúšal pristátie na morskej hladine (čo je príprava pre budúce ambiciózne plány spoločnosti SpaceX, ktorá chce prvé stupne znovupoužiť a znížiť tak náklady za štarty svojich rakiet). Z Európy bolo loď Dragon (aj s jej posledným stupňom a pár úlomkami) možné pozorovať už tesne po štarte, na mojom stanovišti však bolo vtedy beznádejne zamračené a tak tu dávam aspoň odkaz na veľmi vydarené pozorovanie Thierry Legaulta (video). O to viac ma však teší dnešné sledovanie, kedže od zajtra už bude Dragon spojený s ISS.

Snímka na zadnú časť lode Dragon CRS-3 tesne po odpojení
od posledného stupňa rakety Falcon-9

Celková dĺžka lode Dragon je vyše 6 metrov a jej maximálny priemer 3,6 metra, váži vyše 4,2 tony (s nákladom ešte o 3 tony viac). Ako jediná zo súčasných nepilotovaných zásobovacích lodí  sa Dragon skladá aj z návratovej kabíny, ktorá tak umožňuje voziť náklad z ISS aj naspäť na Zem. K stanici loď nemusí voziť náklad len vo vnútornej časti návratovej kabíny, ale aj v tzv. trunku v nehermetizovanej zadnej časti lode. Energiu dodávajú lodi solárne panely o rozpätí 16,5 metra a spolu s jasnobielym sfarbením Dragonu tak výrazne prispievajú k jeho ľahkej sledovateľnosti zo Zeme.