13. júna 2014 večer nastali vcelku dobré podmienky pre fotografovanie dvoch výnimočných vojenských satelitov - išlo o jeden americký a jeden ruský (ale aj tak sú všetky vyrobené na Taiwane, že?;) Prvým bol o 21:54 SELČ ruský fotoprieskumný satelit typu Kobalt-M, oficiálne označovaný ako Kosmos-2495. Hoci kvalita snímky nie je najlepšia vzhľadom na stav oblohy (okrem oblačnosti bola aj hodne presvetlená, nakoľko prelet nastával relatívne krátko po západe Slnka a Mesiac bol v splne), satelit bol dobre pozorovateľný a jeho jasnosť dosahovala asi 1,5 mag. Vzhľadom na jeho veľmi nízku dráhu (197 x 248 km) sa pohyboval veľmi rýchlo a na záznam jeho stopy som kvôli presvetleniu oblohy použil iba 15 sec. expozíciu.
 |
| Predpokladaná podoba satelitu Kobalt-M (aj v porovnaní s človekom) |
Tento v poradí deviaty satelit typu Kobalt-M odštartoval zo severského kozmodrómu Pleseck pomocou rakety Sojuz 2-1a pomerne nedávno, 6. mája 2014. Ide o jednu z najvýkonnejších, aj keď v dnešnej dobe už ojedinelých družíc fotografického prieskumu. Nejde totiž o optoelektronický špionážny satelit, ale o "klasický" návratový, ktorý pre záznam fototgrafovaného územia nevyužíva CCD čipy, ale klasický film, ktorý potom posiela v návratových puzdrách späť na zem. Hoci sa táto technológia môže zdať zastaraná, má aj svoje nesporné výhody - z ktorých bolo navyše pri tomto type satelitov Rusmi vyžmýkané maximum. Zatiaľ čo pri optoelektronických satelitoch je hoci veľmi malá, ale predsa nejaká pravdepodobnosť odposluchu a dekódovania downlinkových dát, pri návratovom satelite toto určite nehrozí. Tieto satelity sú navyše podstatne lacnejšie, ako napr. gigantické americké "superdružice" typu KeyHole. Kobalty však musia byť vypúšťané častejšie (zhruba každý rok) a vzhľadom na veľmi nízke operačné dráhy vydržia na orbite nanajvýš 4 mesiace. Aj ich rozlíšenie je menšie ako napr. pri amerických "Keyholkách" a predpokladá sa, že dosahuje maximálne 25 cm/pixel, čo je však každopádne s veľkou pravdepodobnosťou vrchol medzi neamerickými špionážnymi družicami.
 |
| Hlavná návratová sekcia po pristátí (na fotografii sa jedná ešte o starší typ satelitu Kobalt) |
Hoci o technických podrobnostiach satelitov Kobalt-M (alias Yantar-4K2M) oficiálne nie je známych veľa informácii, sú priamo odvodené od staršej, sovietskej série Kobalt (Yantar-4K2), o ktorej sa toho vie pomerne dosť. Celková hmotnosť týchto satelitov je asi 6700 kg, majú kužeľovitý tvar o dĺžke 6,3 metra a priemere základne 2,7 metra. Teleso satelitu sa skladá z troch hlavných sekcií - pohonnej, služobnej a prístrojovej. Práve v prístrojovej sekcii sa nachádza výkonný kamerový systém a dôležité riadiace systémy, preto je s koncom misie celá táto sekcia oddelená od zvyšku satelitu a vďaka vlastnému tepelnému štítu a padákovému systému navrátená na zem. Neskôr tak môže byť opäť použitá v ďalšom satelite, čo ešte viac zvyšuje ich ekonomičnosť. Vrámci svojho operačného nasadenia sú však ešte pred ukončením misie na zem posielané 2 menšie návratové kapsule s naexponovaným filmom. Je to samozrejme rôzne, ale v zásade sa prvá kapsula vráti asi 2 mesiace po štarte, druhá po 3 mesiacoch a hlavná prístrojová sekcia aj so zvyškom filmu po 4 mesiacoch. Pristávacie oblasti sú zvyčajne v južnej časti Ruska, hlavne v Orenburgskej oblasti. V čase môjho fotografovania bol satelit pravdepodobne ešte plne kompletný, kedže od štartu prešlo len niečo vyše mesiaca. K ukončeniu jeho misie dôjde pravdepodobne niekedy v septembri.
 |
| Kamerový systém uložený v prístrojovej sekciii satelitu (opäť ide o staršiu verziu Kobaltu) |
Avšak už aj Rusko pomaly s týmito návratovými satelitmi definitívne končí a toto je s najväčšou pravdepodobnosťou predposledná misia Kobalt-M. Po roku 2015 ich plne nahradia nové optoelektronické satelity typu Persona, ktoré sa budú pohybovať na vyšších operačných dráhach, ich rozlíšenie však bude porovnateľné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára