Do mojej zbierky snímok amerických špionážnych "superdružíc" KeyHole-11 mi chýbala už len posledná, skrývajúca sa pod oficiálnym označením USA-224. Až teraz, 4. júla 2014 o 00:42 SELČ sa mi ju konečne podarilo nafotografovať. Družica sa javila pomerne slabá, nakoľko jej pozorovacie podmienky neboli najideálnejšie, kedže družica zostupovala zo svojho apogea a nachádzala sa pomerne vysoko (vo výške cca 550 km) a ani uhol jej nasvietenia Slnkom nebol najlepší. Hoci krátko po vyjdení zo zemského tieňa bola nasvietená lepšie a dosahovala vyše 3 mag (nezaznamenané), ako stúpala vyššie nad horizont, jej jasnosť klesala a na fotografii dosahovala medzi 3,5 až 4 mag. Bolo však zaznamenané aj jej jasné, no kratučké bliknutie (necelých 0 mag), ktorého miesto označuje šípka.
 |
| Štart družice USA 224 |
USA 224 odštartovala z kalifornského kozmodrómu Vandenberg pomocou ťažkej nosnej rakety Delta IV Heavy 20. januára 2011, pričom išlo o vôbec prvý (a zároveň predposledný) štart tohto typu rakety z Vandenbergu. USA 224 (alias NROL-49) bola do necelých 24-hodín nájdená amatérskymi pozorovateľmi a v súčasnosti sa pohybuje na dráhe o výške 267 x 985 km. O satelitoch KH-11 som sa na tomto blogu rozpisoval už viackrát (napr. tu), a len pripomeniem, že USA 224 je prvým exemplárom poslednej a najmodernejšej verzie týchto satelitov, tzv. Blocku IV. Obieha na tzv. východnej pozícii a spolu s najnovšou družicou USA 245 (západná pozícia) tvoria pravdepodobne hlavné operačné družice súčasného systému KH-11, pričom staršie družice USA 161 a USA 186 sú na dráhach ponechávané ako zálohy. Mimochodom, donedávna najstaršia "Keyholka" na orbite - USA 129 (bližšie info tu) bola po dlhých 17 rokoch služby s určitosťou navedená do atmosféry, kedže sa ju po apríli tohto roka už pozorovateľom nepodarilo nájsť. Na orbite tak ostávajú už len 4 vyššie menované Keyholky, ktoré sú so svojou predpokladanou váhou (19 ton) v súčasnosti vôbec najťažšími satelitmi na orbite (ak samozrejme nerátame komplex ISS). U satelitov Blocku IV sa navyše predpokladajú okrem bezprecedentného snímacieho rozlíšenia aj niektoré ďalšie zaujímavé vlastnosti, napr. že jeho sekundárne zrkadlo snímacieho systému je otočné (v podstate periskopické) a umožňuje tak sledovať aj oblasti vzdialené stovky kilometrov od dráhy letu družice. Elektronika a optika má aj zvýšenú odolnosť voči účinkom nukleárnych zbraní a proti "oslepovaniu" laserovými lúčmi (čo údajne v minulosti robila americkým satelitom hlavne Čína). Družicu riadi výkonný palubný počítač, ktorý umožňuje dlhodobú autonómnu činnosť satelitu bez zásahu pozemného strediska, navyše umožňuje detekovať prípadné útoky na družicu kinetickými, laserovými alebo mikrovlnnými zbraňami a v prípade potreby autonómne zmeniť jej dráhu. Vďaka sieti špeciálne na to určených retranslačných družíc SDS môže satelit posielať stredisku získané snímky v reálnom čase, pričom systém dokáže nasnímať až 12 snímkov za minútu. Ako vždy ale netreba zabúdať na to, že všetky tieto informácie sú viac-menej také odborné špekulácie, kedže všetky detaily o týchto satelitoch sú a ešte dlho budú oficiálne prísne utajené.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára