sobota 20. septembra 2014

USA-186: predpoveď sa naplňuje


Horeuvedená snímka vznikla 17. septembra 2014 o 19:58 SELČ a zachytáva prelet satelitu USA-186 cez súhvezdie Pegasus. Na začiatku stopy je nasnímaný dohasínajúci záblesk o jasnosti asi -1 mag, po ktorom však jasnosť satelitu rýchlo klesala k menej ako 3 magnitúdam. V čase fotografovania som ešte netušil, že sa moja predpoveď uvedená pri zázname minulého pozorovania ohľadom zmeny dráhy tejto Keyholky začína naplňovať. Ako som vtedy uviedol, zmeny orbity satelitu budú po radikálnom znížení jeho apogea pokračovať, až sa stabilizuje na cca kruhovej orbite o výške necelých 400 km tak ako jeho predchodca, satelit USA-161. A hoci tomu ešte tak úplne nie je, všetko nasvedčuje , že sa to blíži. Podľa detailnej analýzy dráhy uskutočnenej po precíznych pozorovaniach lovcov satelitov z celého sveta vyplynulo, že práve 17. septembra uskutočnil USA-186 sériu veľkých manévrov, ktoré zdvihli jeho perigeum z 260 km na 320 km a znížili apogeum z 440 na 417 km. K prvému manévru znižujúcemu apogeum pritom došlo pravdepodobne len niečo vyše 10 minút pred mojím pozorovaním! Kedže súčasné manévre prebiehajú v podstate pod nosom pozorovateľom na celej severnej pologuli, nebude problém túto Keyholku ďalej sledovať a definitívne overiť, či sa moja predpoveď konečne potvrdí.

Program KH-11: mýty a skutočnosť
Ako bonus k záznamu tohto pozorovania som sa rozhodol pridať aj malý článok, v ktorom zhrniem najznámejšie mýty o špionážnych družiciach KeyHole, ktoré hlavne pričinením hollywoodských filmov a senzáciechtivých, no neinformovaných (mierne povedané) novinárov často kolujú medzi laickou verejnosťou. Opäť pripomínam, že hoci o týchto amerických vojenských satelitoch oficiálne nie je zverejnené prakticky nič, z rôznych neoficiálnych zdrojov, vďaka sledovaniu satelitov amatérskymi pozorovateľmi, či proste znalosťami základných fyzikálnych a technických obmedzení je možné urobiť si o nich pomerne ucelený obraz, ktorý však samozrejme nie je úplne kompletný ani presný. Ak však chcete získať skutočné detaily, máte len niekoľko možností. Buď sa musíte stať zamestnancom NRO, veľmi dobrým hackerom alebo prezidentom USA. Alebo si počkať 30 rokov, keď o programe KH-11 agentúra NRO konečne uvoľní nejaké oficiálne informácie.
Snímka vľavo: takto nás satelity určite nevidia
Snímka vpravo zodpovedá realite oveľa viac

Mýtus č. 1: Super-rozlíšenie. Najrozšírenejší mýtus o Keyholkách sa týka ich zobrazovacieho rozlíšenia, ktoré je v mnohých filmoch viac než prehnané. Už som tu na blogu o tom mnohokrát hovoril a tak len pripomeniem, že aj pri teoreticky najlepších možných podmienkach dosahuje rozlíšenie týchto špiónov "len" niečo málo cez 10 cm/pixel. Takže to, žeby vám dokázali prečítať ŠPZ-ku auta, či vás dokonca rozpoznať podľa tváre je úplne nemožné. Avšak to, žeby mohli odhadnúť vašu výšku, či ako-tak rozoznať, že máte hustú "binládinovskú" bradu sa už nedá úplne vylúčiť.

Mýtus č.2: Vždy a všade. Z niektorých filmov (napr. Nepriateľ štátu) máte mať dojem, že nás americká vláda vďaka obrovskému množstvu satelitov môže detailne špehovať kedykoľvek a kdekoľvek. Je to úplná hlúposť. Pripomínam, že na orbite sú v súčasnosti na dvoch orbitálnych pozíciách len 4 satelity KH-11 - čo umožňuje nasnímať akékoľvek miesto na zemi tak raz za 2 dni, no aj to vôbec nie maximálnym možným rozlíšením, ktoré je v skutočnosti možné dosiahnuť len v perigeu krátky čas a len nad malým územím. Hoci satelity majú možnosť vykonávať rozsiahle korekcie svojej dráhy, orbitálna mechanika nepustí a tak ak chcú získať nejakú detailnú snímku určitého miesta a žiadna z Keyholiek nie je nad danou zemepisnou šírkou práve v perigeu, môže trvať aj niekoľko dní, kým sa ju podarí nad dané územie presunúť.

Mýtus č.3: Neustály dohľad. Tento mýtus priamo súvisí s mýtom č. 2. V mnohých filmoch, aj takých, ktoré sa prezentujú "podľa skutočnosti" (napr. Za nepriateľskou líniou) špionážne satelity sledujú nejaké územie veľmi dlhý čas a v priamom prenose. Ako už bolo spomenuté vyššie, vplyvom rýchleho pohybu satelitu po orbite (obzvlášť v perigeu), takéto dlhodobejšie sledovanie nie je možné. Pri perigeových preletoch sa môže aj podľa najoptimistickejších odhadov počítajúcich s aktívnym zameriavaním satelitu pozorovať nejaké miesto alebo objekt nanajvýš 3 minúty, potom treba čakať ďalších cca 90 minút, kým sa nad dané miesto satelit opäť dostane (aj to už nebude priamo nad ním, lebo Zem sa pod satelitom o niečo pootočí). Okrem toho je veľmi nepravdepodobné, žeby satelity Keyhole umožňovali poskytovať plynulý live TV-prenos, pravdepodobnejšie sú schopné robiť len niekoľko snímok za minútu. Takže satelity nie sú veľmi vhodné na taktické sledovanie aktuálneho diania na bojisku a je zrejmé, že na tieto účely armáda používa skôr letecký prieskum, v súčasnosti hlavne pomocou dronov.
Jedna z najlepších pozemných snímok satelitu USA-186
Autor: Thierry Legault

Mýtus č. 4: Vzhľad satelitu. V niektorých filmoch majú až absurdne nezmyselnú predstavu o ich vzhľade (opäť pripomínam hlavne "vydarený" film Nepriateľ štátu, v ktorom mali optické satelity namiesto objektívu parabolickú rádiovú anténu). Hoci detailnú podobu satelitov KH-11 nepoznáme, hrubú predstavu o ich vzhľade máme a to aj vďaka amatérskym pozorovateľom ako Thierry Legault (jeho snímka vpravo). Satelity sa naozaj podobajú na Hublleov vesmírny ďalekohľad, sú však o niečo robustnejšie - majú mohutnú pohonnú jednotku pre korekcie dráhy a aj priemer zrkadla ich ďalekohľadu je väčší (odhady sa pohybujú od pravdepodobných 2,5 metra až po nepravdepodobné 4 metre) .
Hlavné stredisko NRO v Chantilly vo Virgínii

Mýtus č.5: Kto riadi Keyholky? Viaceré filmy chybne uvádzajú ako hlavné riadiace stredisko špionážnych satelitov agentúru NSA, či dokonca CIA. Dobre však vieme, že všetky Keyholky má pod palcom špeciálne na to určená agentúra NRO, ktorá síce môže dostávať žiadosti od vyššie spomínaných agentúr, armády alebo ministerstiev na snímkovanie určitých oblastí, stále je však ich primárnym operátorom. Satelity a ich čas je veľmi drahý (misia jedného stojí cez 2 miliardy dolárov) a je preto málo pravdepodobné, žeby operátori v NRO mohli len tak z nudy sledovať ako sa niekto opaľuje doma na záhrade či na nudapláži (a s daným rozlíšením by z toho ani veľa nemali, že:). Ich program je pravdepodobne veľmi nabitý a prísne kontrolovaný a pri každom prelete tak sledujú len miesta, ktoré sú vopred naplánované a majú veľký strategický význam (ide hlavne asi o vojenské objekty krajín, s ktorými nemajú USA najlepšie vzťahy).

Aj napriek vyvráteniu spomínaných mýtov je program KH-11 pravdepodobne najdokonalejším operačne nasadením systémom v oblasti technickej špionáže. Viaceré ďalšie detaily o programe Keyhole som uviedol pri záznamoch z týchto pozorovaní: USA 224 (KH-11 Block IV #1)Záblesk USA 245USA 161 (NROL 14).

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára