štvrtok 27. augusta 2015

NOSS 3-1 (2001-40A & C)


Starý pár amerických vojenských družíc typu NOSS som odfotografoval  26. augusta 2015 o 22:46 SELČ. Na Mesiacom presvetlenej oblohe dosahovali maximálnej jasnosti niečo vyše 3,5 mag.
Štart družíc NOSS 3-1 v roku 2001

Tieto družice odštartovali z kalifornského Vandenbergu 8. septembra 2001 a sú prvým párom tretej generácie systému námornej elektronickej rozviedky NOSS. V čase ich vypustenia boli pozorovatelia sprvu prekvapení, že na orbite registrujú vo formácii len dve družice namiesto obvyklých troch používaných pri predchádzajúcich generáciách systému NOSS. Spočiatku sa preto predpokladalo, že táto misia zlyhala a tretia družica sa od posledného stupňa rakety neoddelila. Definitívne potvrdenie, že ide o úplne novú generáciu vystačujúcu si iba s dvoma satelitmi sa potvrdilo až so štartom ďalšieho páru NOSS v roku 2003. Ako je aj z horeuvedenej fotografie zrejmé, satelity sa v súčasnosti už nepohybujú v blízkej formácii a pravdepodobne tak už nie sú vôbec operačne spôsobilé. Stále sa však pohybujú na relatívne blízkych dráhach (konkrétne 874 x 1338 km pre objekt A a 873 x 1336 km pre C), čo stále umožňuje ich zaznamenanie na jednu 30 sekundovú snímku. Mimochodom, s týmto párom mám s výnimkou tiež rozpusteného páru NOSS 3-2 odfotografované už všetky družice tretej generácie NOSS. Ich fotografie, spolu s bližšími informáciami o systéme NOSS možno nájsť na týchto záznamoch z pozorovaní: NOSS 3-3NOSS 3-4, NOSS 3-5NOSS 3-6

pondelok 10. augusta 2015

Raketa Sojuz 2-1b (2015-29B)


Posledný stupeň rakety Sojuz 2-1b som na 25 sekundovú expozíciu nasnímal 9. augusta 2015 o 21:21 SELČ. Klasicky vykazoval pravidelné zmeny jasnosti (hoci trochu pomalšie ako pri väčšine iných stupňov typu Blok-I - vid napr. tu alebo tu.), jeho maximálna jasnosť pritom dosahovala takmer 0 mag. Táto pomerne vysoká jasnosť rakety súvisí jednak s dobrým fázovým uhlom počas jej vysokého preletu, ako aj s tým, že sa pohybovala na nízkej dráhe o výške cca 165 x 350 km (hoci v čase snímania bola takmer v apogeu).
Raketa Sojuz 2-1b vztyčovaná na štartovaciu rampu pred
štartom z 23. júna 2015

Tento raketový stupeň je na orbite už od 23. júna tohto roku, keď z ruského kozmodrómu Pleseck vyniesol na dráhu o približných parametroch 190 x 680 km dlhoočakávanú, v poradí tretiu vojenskú fotoprieskumnú družicu typu Persona (oficiálne označenú ako Kosmos 2506). Tá sa neskôr usadila na dráhe o výške vyše 700 km, zatiaľ čo jej nosič ostal ponechaný svojmu osudu kozmického odpadu a pomaly sa tak blíži k svojmu nevyhnutnému koncu v zemskej atmosfére, keď už približne za týždeň od môjho pozorovania pre prípadných šťastlivcov nad zatiaľ neznámym miestom Zeme pripraví pekné "ohnivé divadlo".

piatok 7. augusta 2015

Lacrosse 5


Známy americký radarový satelit Lacrosse 5 (USA 182) som tu na blogu už dlho nespomínal, a tak jeho vysoký prelet a hlavne nové skutočnosti o ňom sú dobrou príležitosťou na jeho pripomenutie. Horeuvedená fotografia vznikla 6. augusta 2015 o 22:25 SELČ a satelit na nej dosahuje stabilnú jasnosť asi 1 mag.
Snímky Lacrossu 5 s jasne viditeľnou
rovinnou obdĺžnikovou anténou

Od môjho posledného pozorovania tohto satelitu vyšli najavo nové zaujímavé skutočnosti. Je už totiž pomerne presne známy tvar tohto prísne utajovaného satelitu. Nie, americká agentúra NRO ho dobrovoľne nezverejnila, ani u nich nedošlo k žiadnemu úniku informácii. Bola ale zverejnená práca špeciálneho ruského observatória na Altaji (Altay Optical Laser Center - AOLC), ktoré sa zaoberá snímaním kozmického odpadu s vysokým rozlíšením. Robia to pomocou 0,6 - metrového ďalekohľadu s adaptívnou optikou. A práve snímky, ktoré robili pri skúškach tohto systému poodhalili niečo nové o družiciach Lacrosse. V prvom rade sa definitívne odhalilo, v čom spočíval hlavný rozdiel medzi družicou Lacrosse 5 a staršími verziami (Lacrose 1 až 4). O tomto rozdiele sa na základe pozorovaní optických vlastností týchto satelitov pri preletoch dlhodobo vedelo (bližšie info tu), no až teraz sa definitívne zistilo, resp. potvrdilo, v čom je problém. Zo snímok zverejnených observatóriom vyplynulo, že staršie družice Lacrosse používali radarovú anténu diskovitého tvaru o priemere minimálne 13 metrov, zatiaľ čo "nová" Lacrosse 5 má rozmernú plošnú anténu obdĺžnikového tvaru (viď priložené obrázky). A práve jej tvar aj odhaľuje príčinu tzv. miznúceho triku, ktorý tento satelit občas pri preletoch predvádza - a teda že ho spôsobuje čisto len tvar satelitu a jeho natočenie k pozorovateľovi  (bližšie tu).
Snímky družice Lacrosse 4 s diskovitou anténou

Hoci sa táto skutočnosť dlhodobo "tušila" na základe amatérskych pozorovaní so slabším rozlíšením (vid napr. tu), až teraz zverejnené kvalitnejšie fotky z profesionálneho observatória ju definitívne potvrdili. Mimochodom, od môjho posledného pozorovania sa zmenilo ešte niečo, posledná zo staršej generácie - Lacrosse 4 už nie je na orbite. S najväčšou pravdepodobnosťou bola deorbitovaná ešte niekedy v priebehu roku 2014.

A čo sa týka spomínaného Altajského observatória - momentálne skúšajú nový ďalekohľad s priemerom až  3,2 metra, ktorý bude umožňovať poskytovať snímky s 5-krát lepším rozlíšením ako horeuvedené. Voči NRO škodoradostne dúfam, že sa s týmto ďalekohľadom zamerajú aj na ďalšie utajené vojenské satelity (napr. Keyhole) a nebudú váhať z ich zverejnením :-)

štvrtok 6. augusta 2015

Terra & IGS-9


Družica Terra počas predštartovných príprav
Nečakané záblesky dvoch rozdielnych družíc som súčasne zaznamenal 5. augusta 2015 o 23:00 SELČ. Obe družice boli nasnímané krátko po výstupe zo zemského tieňa a očividne mali veľmi priaznivé fázové uhly. Jasnejší zo zábleskov patrí americkej družici Terra, ktorú som prvýkrát fotil už pred vyše dvoma rokmi (viď tu). Vtedy bola pomerne slabá, tentokrát však dosiahla v maxime prekvapivú jasnosť až -2 mag, ktorú si pozvoľna udržovala asi 20 sekúnd. Zdrojom tohto dlhého záblesku boli s najväčšou pravdepodobnosťou solárne panely družice.

Za druhý, slabší záblesk bol zodpovedný najnovší japonský vojenský satelit pre rádiolokačný prieskum IGS-9, ktorý štartoval z Tanegašimy 1. februára tohto roku a ktorý sa pohybuje na dráhe o výške cca 480 km. Jeho záblesk mal kratší priebeh a v maxime dosiahol asi 0,5 mag. Zdrojom tohto zjasnenia mohli byť nielen solárne panely, ale aj radarová anténa typu SAR.

sobota 1. augusta 2015

Iridium 52


Veľmi pekný záblesk družice Iridium 52 o jasnosti takmer -8 mag som zaznamenal 31. júla 2015 o 23:32 SELČ. Pozorovanie tak jasného záblesku samozrejme neskazilo ani to, že nie úplne čistá obloha bola plne presvetlená tzv. Modrým Mesiacom (hádam každý vie, o čo sa jedná ;) a že do záberu sa priplichtilo aj lietadlo.  Táto družica, ktorá je v mojej zbierke zábleskov Iridium ďalším nováčikom, odštartovala z amerického Vandenbergu 18. februára 1998 pomocou nosnej rakety Delta 7920 spolu so štyrmi ďalšími družicami (Iridium 50, 53, 54 a 56).